Čo mi vlastne je (vie ľudový liečiteľ)?

Autor: Boris Burger | 23.5.2011 o 11:46 | (upravené 23.5.2011 o 12:43) Karma článku: 14,72 | Prečítané:  10856x

14. apríla temer 10 000 km od Bratislavy si všímam na ľavom zápästí červenú škvrnu. Šestnásteho pristávam vo Viedni. Na druhý deň ma už zápästie omína. V pondelok osemnásteho prosím obvodnú lekárku, aby mi zobrali krv. Vysvetľujem, kde som bol. Či náhodou... Posiela ma kožnej a ortopédovi. Na krv sa treba objednať, to nie je iba tak, hovorí sestra na moju výčitku, že mi ju mohla odobrať okamžite, aby som nestrácal čas.  Pretože voľačo šípim:  to nebude žiadna sranda.

Dermatologička pozerá ruku:

Nepoštípalo vás niečo? Neviem o tom, hádam by som to cítil, odporujem. Píše diagnózu: flegmóna.

Ale vám to za tu cestu stálo, hovorí. Predpisuje mi antibiotiká a masť.

Ortopéd diagnózu potvrdí, roentgen nezobrazil žiadne výrazné zmeny, iba stav adekvátny môjmu veku a životospráve. Je to vlastne OK. Liek proti bolesti, masť.

Vy ste boli v Kuala Lumpur a v Singapure, poteší sa, aj ja!

Razom vytiahne mobil a ukazuje mi Petronas Towers spolu so zlatým Budhom. Chvíľu sa o tom bavíme. Vlastne temer celý čas.

Výsledky z krvi: negatívne, iba mierne zvýšený cukor, hovorí obvodná. Vypýtam si nálezy, blížia sa sviatky, voľačo šípim. Chcem mať pri sebe správy z vyšetrení.

Veľký piatok. Zobudím sa na ukrutné bolesti, utekám do Štátnej, je za rohom. Vrátnik ma posiela na chirurgiu (až neskôr som zistil, že pohotovosť má aj interná ambulancia). Lekárovi vysypem, čo ma trápi, číta správy, ktoré mám so sebou. Pozerá, ohmatáva, nariaďuje sadru. Aby bola ruka v čo najmenšej hybnosti. A posiela ma infektológovi na Kramáre. O dva dni mám prísť s výsledkami.

Lekárka na infekčnom sa čuduje:

Ako sa vám mám pozrieť na ruku, keď je tam sadra?

Pozerá krvné výsledky:

Prečo vám neurobili CRP?

Netuším o čo ide, ale mám šťastie, robia mi nový odber. Všetko OK. Iba CRP je niekoľkonásobne zvýšené (indikátor zápalu, tak som si to vysvetlil). Dostávam nové antibiotiká, mám ich brať súbežne s pôvodnými.

Veľkonočná nedeľa, Štátna nemocnica, chirurgia: nová sadra, pod ňou kopa masti (voľakedy sme ju nazývali ichtyol), ruka mierne odpuchla, kŕče neustávajú. Pridávajú mi liek na zmiernenie bolesti. O dva dni na kontrolu.

Po Veľkej noci sa hlásim u obvodnej. Je prekvapená sadrou. Vysvetlím jej čo bolo. Vypisuje mi práceneschopnosť. Brať antibiotiká a odpočívať.

Streda, Štátna, chirurgia. Sadra dole, namiesto nej masť a bandáž. Lekár pozerá výsledky z infekčnej:

O dva dni na kontrolu!

O dva dni sa to zopakuje a o ďalších pár mi dá iný chirurg dole aj obväz. Posiela ma na infekčné, aby to skontrolovali. Hovorím, že som tam bol, ešte so sadrou, že ruku nemali ako pozrieť. Veď ju mohli dať dole, hovorí.

Vraciam sa na infekčné. Tá istá doktorka sa čuduje:

Prečo vás sem poslal, veď ste tu boli?

Vymieňa si so sestrou poznámky o chirurgovi. Zdvihne telefón a pýta si Štátnu nemocnicu, chirurgiu. Po chvíli vyčíta lekárovi, prečo ma tam poslal: veď na vyšetrení bol.

Na druhý deň chirurg kritizuje lekárku z infekčnej ambulancie. Som z toho somár, radšej to nekomentujem. Lekár si pravdepodobne správu z infekčného nevšimol. Nevadí. Som na maródke, mám čas. Len nech mi pomôžu. Hovorí, že je to lepšie a posiela ma na rehabilitáciu. Je mi to čudné, ruka bolí, páli a ja mám rehabilitovať?

Pestovaná dáma, rehabilitačné oddelenie v úplne inej nemocnici na okraji mesta:

Prečo ste tam cestovali? Každý jeden, kto odtiaľ príde, donesie nejakú pliagu! Sú tam samé nákazy! V živote by som tam nešla! Tu neexistujú lieky na ich choroby. Mali ste sa dať vyšetriť už tam.

Namietam, že to s tým nemusí mať žiadny súvis, že Singapur je taký čistý, Bratislava je pri ňom špinavá diera.

Ale Malajzia, aj tam ste boli,  namieta, odtiaľ by som sa človeka ani nedotkla, aj Vietnamcov vyšetrujem iba s rukavicou.

Pani doktorka je zreteľne úzkostlivá. Pokúsim sa o žart:

To nie je veľmi korektné, takto hovoriť o Vietnamcoch, že by ste sa ich bez rukavice ani nedotkli.

Tu na to nie sú lieky! Myslite na svoje zdravie! O pár rokov tu nebudú ani lekári. Všetci idú za prácou preč. Uvedomte si, že máte jedno zdravie a Áziu pozerajte z videokazety. Mohli ste si odtiaľ doniesť aj mor,
dodá a pozerá na mňa akoby som ho už mal.

Som sklesnutý, bez nálady, smutný. Vidím scény z historických filmov, čierna s kosou sa zaháňa do posledného úderu.

Tu na to nie sú lieky, opakujem si slová úzkostlivej ženy v bielom.

Napokon z rehabilitácie nič nie je. Nemienim cvičiť so zapálenou rukou, ale to jej už nevysvetľujem. V duchu sa rozhodnem, že sa prihlásim až po tom... Keď bude lepšie.

Prešli týždne: ruka je znateľne opuchnutá, bolí, ale už som v práci. Vypýtal som sa. Všetky úkony robím pravou.

Po mesiaci dostávam v noci veľké bolesti. Ruka a hlava. K tomu úzkosť. Mám pocit, že zomieram. Odídem do kuchyne, rozmýšľam čo urobiť. Budím syna, ideme na pohotovosť.

Vysoký tlak, veľmi vysoký. Dostávam injekciu. Odpočívam na ležadle a o štvrtej ráno hovorím službukonajúcej doktorke:

Pobehal som všetky vyšetrenia, ale nikto nebol ku mne taký ľudský ako vy. Ochotný ako vy. Nikto ma tak podrobne neprezrel ako vy. Je to neuveriteľné. Je skoré ráno a vy a sestrička ste dokonalé ako v americkom filme.

Berú mi krv. Výsledky sú temer skvelé. Aj CRP pokleslo. Rozmýšľame odkiaľ sa berú bolesti? Mali by ste ísť na vyšetrenie cudzokrajných chorôb, hovorí lekárka telom aj dušou. Fakt, prečo to nikomu nenapadlo, okrem nej a mňa?



Ozýva sa mi stará priateľka. Zisťujem, že pozná dobrého liečiteľa. Doktora, niekde na maďaroch. Topiaci sa aj slamky chytá. Mám vyše mesiaca bolesti. Už nie také silné, ale ruka je málo pohyblivá, neudržím v nej viac ako zväzok kľúčov. Pristávam na jej milú ponuku. Je taká ochotná, že ma tam zvezie  a venuje mi svoj vzácny čas:

Pomohol, hovorí, viacerým pomohol.

Sedím pred chlapíkom, je o málo starší ako ja, alebo si to iba namýšľam. Každý v mojom veku sa mi vidí byť spustnutejší, málo sa pozerám do zrkadla.

Hovorím, čo ma trápi. Vytiahne foťák, zakladá mi asi kartu. Medzitým podrobne rozprávam príbeh všetkých chorôb, na ktoré si spomínam. Až do dnešného dňa.

Mám pred sebou madlá. Kovové, pripomínajú mi joystick, iba tlačidlá chýbajú. Mám sa ich dotknúť. Voľačo šemotí o kvantovej medicíne. Pozerá do monitora a po chvíli spustí:

Máte kameň v ľadvinách, poškodenú pečeň, odvápnené kosti, skoliózu. Zápal v každom kĺbe tela.

Nesmelo namietam, že som bol na troch odberoch krvi a fakticky mám skvelé výsledky. Všetko v norme. Iba mierne zvýšený cukor a CRP. Odpovedá, že lekári sú konzervatívni. Že tie výsledky nemusia nič znamenať.

Vyťahuje ruské tabletky a vytláča niekoľko hárkov s návodmi ako a čo používať. Dáva mi adresu, kde si mám objednať to, čo nemá v ambulancii: bylinky, čaje, kôry. Zakazuje mi predovšetkým cukor a mlieko. A pivo.

To (mlieko) skoro vôbec nepijem
, čudujem sa.

Namiesto piva mi odporúča pohár červeného vína. Prevarenú vodu, čaje. Zakazuje zemiaky a mäso.

Syn mi hovorí: To som ti mohol poradiť aj ja. Pri takých zákazoch by sa po čase cítil dobre každý.

No, ale tebe neplatím. Tá suma, ktorú som vysolil zaväzuje. U od jedu to musím dodržať, aby sa mi vrátili aspoň náklady!

A tak skúšam. Nalievam sa prevarenou vodou, prejedám sa ovocím, nepijem pivo. Možno, že mi to pomôže. A v noci sa napchávam tabletkami proti bolesti.

Dnes som sa bol objednať na oddelení cudzokrajných chorôb. Medzitým som bol opäť u ortopéda. Dali mi termín na 30. júna.

A ruka, potvora, furt bolí.

Liečiteľ sa mi vidí byť krivák. Ale neviem čo si mám myslieť o lekároch, ktorí ma za celý ten čas neposlali na iné vyšetrenie, ako napríklad na CT, magnetickú rezonanciu alebo niečo čo mi nenapadá, ale čo by mohlo napadnúť ich... Vôbec netušia, čo mi vlastne je.

To bude asi reuma,
povedala ráno sympatická sestra na cudzokrajných...

 

Štátna nemocnica: ľudový názov Univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ul. v Bratislave.


 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?