reklama

Hranica Bratislava-Berg v roku 1984

V polovici osemdesiatych rokov cestovala moja svokra do NSR navštíviť svoju staršiu dcéru, ktorá tam emigrovala v roku 1979. Bola to jej prvá návšteva. My starší vieme, že takéto cesty nebývali jednoduché a orgány robili všetko možné, aby obmedzili styky rodičov a ich detí, ktoré sa rozhodli žiť v kapitalistickom svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ceste predchádzali úplné manévre. Kto to nezažil nevie si predstaviť čo všetko musel podstúpiť človek,  ktorý chcel navštíviť svoje, často jediné dieťa. Dodnes neviem, koľko „všimného“ musela rozdať, koľko kamarátstiev bakšišom uzavrieť, koľko múdrostí a rád sa napočúvať od kompetentných, na ktorých milostivom prikývnutí záležalo či sa cesta uskutoční.

Pamätám sa však, ako po návrate obchádzala „držiteľov pečiatok,“ aby ešte poroznášala dodatočné darčeky, na ktoré pred cestou dostala zoznam. Tento rituál sa potom opakoval pri každej nasledujúcej ceste. Súdružky vôbec neopovrhovali tovarom z prehnitého západu a s  rozkošou na seba navliekali doplnky či striekali parfumy, aby ostatne súdružky aj súdruhovia kolegovia videli a hlavne cítili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri tej prvej spomínanej ceste bola veľmi vystresovaná a my, t.j. mladšia dcéra a ja mladší zať takisto. Aj keď sme samozrejme necestovali, tak napätie sa prenášalo ako rezonancia na tele klavíra aj preto, že ostatné hodiny pred cestou sme trávili spoločne a vymýšľali rôzne úkryty v dutinách auta či v batožinách, aby mohla preniesť marky alebo cennosti pre švagrinú.

Také veci ako colné a devízové prehlásenie či urputné kontroly strážcov socializmu na hranici to si už pamätáme iba my starší a niektorí, ktorí mali možnosť vycestovať. Ako áno, ako nie, svokra v strese zabudla doklady (pas, doložka, colné a devízové prehlásenie, pozvanie od dcéry) na byte. Keď sme si to po jej odchode uvedomili, prešlo asi 15 minút, sadli sme do embéčky a „futašovali“ na štátnu hranicu, prechod Bratislava-Berg. ˇManželka zvierala kabelku s dokladmi a ja som mastil odušu smerom na Viedenskú cestu, dúfajúc, že svokrine auto dobehneme ešte pred odbočkou, ktorá viedla priamo na hranicu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, že Murphyho zákony platili aj v časoch, keď u nás ani nevychádzali. Keď som na odbočke zistil, že po svokrinom aute ani chýru, ani slychu, bleskovo som sa rozhodol podísť autom priamo na hranicu. Predstavoval som si ako tam prídeme, podáme jej kabelku, poprípade, že pohraničiarom vysvetlím, že čo a ako (možno ma aj pochvália aký, že som to vzorný zať, zasmejeme sa, potrasieme chlapsky rukou) a vrátime sa.

To si mohol predstavovať len taký naivný mladý a neskúsený somár, akým som vtedy bol. Prišli sme priamo k rampe. Okrem vojakov sme nikoho nezazreli. Pozerám, pozerám „no kde je tá mama?“ pýtam sa manželky aj sám seba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo strážnice sa naraz vyrojili ozbrojení pohraničiari. Samopaly v rukách. Obkolesili naše auto. Vyzvali nás, aby sme okamžite odovzdali kľúče od zapalovania a ani sa nepohli. Prekvapený som začal poddôstojníkovi vysvetlovať, že prečo sme tu a čo chceme.

Skrátim to. Držali nás tam dve hodiny. Na šťastie sme mali v aute synové plienky (ten bol v jasliach), pretože manželka ich musela použiť priamo v aute. Dostala od strachu hnačku a von na potrebu ju nepustili. Dodnes nepochopím, že mi tam vtedy „nenaložili.“ Tie nádavky čo si museli základiaci i ich nadriadení odo mňa vypočuť, za tie by som aj dnes dostal poriadnu do držky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paradoxne nám to pomohlo. Zrejmé a nehrané rozčúlenie zapôsobilo na posádku a dokonca sa od pumpy na Viedenskej  blížilo auto, v ktorom sedela svokra. Niekde sa ešte zdržala vybaviť objednávku na „gešenk“ a tak sa nič netušiac blížila k hranici a ani ju nenapadlo, že bez dokladov. Situácia sa akosi zázrakom vyriešila. Jej prekvapenie bolo také nefaľšované, že presvedčila pohraničiarov o našej pravde (nechápem,že sa v tých chudákoch, ktorí boli iste pod strašným tlakom prebudil rozum) a všetko sa vyriešilo. Mohli sme ísť. Ona na Západ a my do práce. Polozrútení od nervového vypätia z prežitých udalostí.

Až po jej návrate sme sa dozvedeli, že v kabelke v ktorej mala doklady a ktorá celý čas bola u vojakov na hranici , kým sa to vyriešilo, ukrývala v podšívke valuty.

Boris Burger

Boris Burger

Bloger 
  • Počet článkov:  212
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu