Aj sa čudujem, mami, ako je to často. Po takom dlhom čase. Hovorí sa: zíde z očí, zíde z mysle, ale to je kravina, mami...Veď vieš.
Čo máme nové? Dokopy nič. Všetko po starom. Vlastne nie! Zmenil som miesto. To som ti ešte nestihol napísať. Veď je to prvý list po rokoch, takže kedy? Dá sa tam vydržať, ale je to sila, to ti poviem. Ťažko sa prispôsobujem novotám. Už ani ja nie som „zasran.“ Aj keď pre teba, určite... Vieš? Budem mať päťdesiat. Do kelu, ubehlo to! Pamätám , ako som púšťal muziku na tej tvojej.
Všetci sa hnevali, teda u vás v robote, že do omrzenia púšťam Beatles. Ty nie. Zaujímavé, vtedy som si myslel, že oslavovať päťdesiatku je pre ženu ťažké. Blbosť! Ty si sa tešila. Bol to jeden z málo dní v tvojom živote, keď všetci skákali okolo teba a nemusela si sa starať o iných.
Tvoj vnuk sa má dobre. Aspoň, sa mi tak vidí. Skončil „výšku“ a má perfektný flek. Len je nejaký uzavretý a málokedy sa mi zdôverí. Ale, veď v jeho rokoch, pamätáš, som bol taký istý. Včera bolo super. Sedeli sme spolu a pozerali film. Občas si tak posedíme a niekedy sa aj porozprávame. Ako my dvaja - voľakedy. Ty a ja. Vtedy je mi strašne fajn. Aj som pripálil ryžu! Tak sme sa zakecali, keď skončil ten film. Susedia zúrili. Bol tu príšerný smrad - a stále je. Nevadí. Kašlem na nich! To stálo za to. Keby vedeli, nezúrili by. Možno...
Ako sa má ocko? Išiel hneď za tebou a bol som nešťastný, že som sa nestihol ani rozlúčiť. Prišiel som neskoro, to sa stáva...Ale sralo ma to. Ježiši! Prepáč mi ten výraz. Na jed! Toľko sme si chceli ešte povedať. No čo...
A Ľubo? Ten len toť, nedávno... A predstav si, že na neho tak často nemyslím ako na teba. Pri ňom som bol. Mal som šťastie, tak ako pri tebe - aj s ním som sa stihol objať. Pomôcť, mami, pomôcť som mu nevedel. Ani tebe... Niekto iný to zobral do svojich rúk.
Ako som na začiatku písal, tu je všetko po starom. Ozaj, zase idú voľby. Ten tvoj, ten s tou veľkou hlavou - opäť kandiduje. Je to nezmar. Viem, že je to tvoj libling. Mňa neoklameš. Predseda komisie mi vtedy povedal, že si ho volila. Ošálila si ma, mami... Keď prišli s urnou – bola si už chorá - tak si sa ho pýtala aké má On číslo. Tak sa to dozvedel a bonzol ťa. To akože mi to povedal. No vidíš, nič neutajíš...
To je nateraz všetko. Prepáč mi gramatiku a zabudni, že si bola učka. Taký som nejaký dojatý až som zmagorený. To poznáš. Stále to isté.
Pozdrav ocka, Ľuba aj ujka. Povedz Ľubovi, že medzi bratmi sa občas také veci – aké sme mali – stávajú. Ale nech odpustí. Že mi je ľúto. To sme si nestihli, už nebol čas. Dalo sa len objať a rozlúčiť.
Tak ahoj! Už naozaj, lebo sa zase rozkecám.. . Nemyslím na teba „často,“ mami – myslím na teba stále.
Bozkávam Ťa!
Tvoj Boris