Bojím sa lietania. Je pravda, že táto doprava je podľa štatistík najbezpečnejšia (pozdravujem Marušku* Smekalovú a Natašku* Holinovú:), ale realita je taká, že keď oceľový vták tresne, ste v prdeli! Nemáte šancu! Vždy mi boli smiešne inštrukcie letušiek pred odletom, ako sa máme správať v prípade havárie. Ako sa dostať von, usw... Je to celkom účinný spôsob neškodného klamania príležitostných pasažierov, aby sa uvoľnili - ale pravdepodobnosť záchrany pri páde je menšia, ako víťazstvo dvojičiek Nízlových na Eurovision Song Contest v Düsseldorfe 2011. Všetky tie pomôcky, ktoré si máte navliecť na nos či obliecť na telo, sú vám užitočné ako koňovi vkladná knižka. pokračovanie článku
Z ulíc, z hraníc, z vlakov. Všedné fotografie. Oddychovka pred posledným článkom o Rumunsku. pokračovanie článku
Blízko stanice Gara de Nord je ulica, ktorá vedie od stanoviska taxíkov do centra. Taký široký rušný bulvár. Je tam problém, na rozdiel od Bratislavy, prejsť na druhú stranu mimo prechod. Podľa sprievodcu, anglickej knižky, preloženej do češtiny, mal by to byť raj vreckových zlodejov. Tvrdých gangov, ktoré sa grupujú, predovšetkým z detí, ktoré na diaľku riadi dospelá mafia. Ale - akokoľvek som zvieral v zadnom vrecku, kde som mal neustále vložené prsty, svoju peňaženku a doklady, nech som chodil, koľko som chodil, žiadne podozrivé indivíduum: človeka, ktorý by napĺňal moju predstavu o vreckárovi, som nezbadal. Taký ten ksicht z Pasoliniho filmov. Lumpenproletára... pokračovanie článku
Nejako som sa pozabudol s písačkami o "mojom" Rumunsku. Chcel by som ešte niečo k Pitešti, ale neviem, takže zatiaľ aspoň zopár spomínaných fotiek vnútra paláca a okolia. pokračovanie článku
Neďaleko Piteşti, hodinu cesty motoráčikom predpotopnej výroby (hanbil som sa robiť obrázky, aby sa neurazili domorodci - istotne by tušili, prečo ten vláčik fotím), a predstavte si - Made in GDR (pre neskôr narodených, bývalá Nemecká Demokratická Republika), leží bývalé druhé hlavné mesto Valašska
Curtea de Argeş pokračovanie článku
Milý Sugríva! Nie, tisíckrát nie! Kráľ je nahý! Fúzaté Rumunky som nevidel! Keby som bol Rumun, vyzvem Ťa na súboj. Výber zbraní ponechám na Teba, pretože si gentleman a vieš, ktorou zbraňou najlepšie zaobchádzam, vybral by si správne: striekacie samopaly do bazéna... :) pokračovanie článku
Na stanici Nord sa nám ponúka taxikár. Odmietame ho, pretože si chceme vybrať sami. Metro chodí do 23 hodiny. Vieme, že bez auta si nepomôžeme, ale chceme preskúmať terén a poobhliadnúť sa po okolí. O chvíľu rezignujeme a pristúpime na pôvodnu ponuku - desať eur. Berú ma jedy, keď zisťujem, že hotel je päť minút od stanice... Ale skúste ísť pešo chobotnicou pokrútených bukurešťských bulvárov, ráno o pol tretej... pokračovanie článku
Cesta vlakom je nekonečná temná noc plná hrôz. Cesta vlakom do Bukurešti, aby nedošlo k omylu. Temná noc plná hrôz - to je len obraz nekončiacej, stúpajúcej túžby. Byť tam, čo najskôr... Cesta vlakom do Trnavy je podstatne kratšia, ale obávam sa, že môže byť aj nebezpečnejšia. pokračovanie článku
Je to aj o tých stereotypoch, ako sa necháme zbalamútiť rečami a legendami. Jasné! Ja som sa nechal zblbnúť tým všetkým. Mám už veľa rokov. Niečo za sebou, presne toľko, aby som sa nechal vystrašiť. Ked som čítal článok Katky Hybenovej na blogu, takmer som jej neveril. pokračovanie článku
Nekoľko fotografií a trochu textu: pokračovanie článku
Na počudovanie saudské rodinky trávili večery pri mori... Do hlbokej noci aj s deťmi (nemajú krčmy a nepijú alkohol), čo sa mi vidí byť veľmi sympatickým a užitočným trávením voľného času. Nehovoriac o tom, ako také návyky blahodárne pôsobia na upevnenie rodinného puta... Bohužiaľ, nedalo sa to nafotiť, pretože akékoľvek pokusy boli zamietnuté, už v zárodkoch. pokračovanie článku
Toto je pocitový článok... Napísaný na základe chatu medzi Bratislavou a Džiddou. Viedol som ho so svojim synom. Do tretej časti pridám aj niekoľko fotografií. Neosobujem si právo hodnotiť Saudské kráľovstvo - ani rozprávať o jeho histórii. Je to správa o dojmoch z vysnívanej "mayovkovej" krajiny môjho detstva (Hadži Kara ben Nemsi, Effendi), ktorú som poznal len sprostredkovane a okrajovo. pokračovanie článku
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
