
Mal som v noci problém - pri písaní predposledného príbehu - "neprezradiť" sa. Teraz už môžem. Toto – je nečakane posledná kapitola jeho rozprávania... pokračovanie článku

„Ak chceš niečo o detstve...,“ pokračoval Igor a ďalej už nasledovalo, len akési nesúvislé, nejasné rozprávanie. Po prvý raz, začal ˇskákaťˇ po obdobiach. Vlastne ani nie, ale jeho spomienky strácali niť. Hovoril, mĺkol, zaspával a potom ožíval. Bol to zvláštny deň. Toľko chcel povedať, toľko sa mu tlačilo na jazyk a zrazu sa všetko zmenilo na chaos, ktorý paradoxne, nakoniec dával zmysel: pokračovanie článku

Na ďalšie stretnutie s Igorom som si priniesol hotový prepis doterajšieho rozprávania. Prezreli sme ho a dospeli k záveru, že všetko podstatné je tam zachytené. T.j.: pozadie jeho rodiny - šialené, bigotné pomery - ovplyvňujúce výchovu jeho matky. Iracionálne sa utiekanie k náboženstvu. Donútenie k svadbe. Útek spred oltára. Stretnutie matky s jeho nevlastným otcom. Vzťah s kňazom a nakoniec Igorove narodenie ako dôsledok tohto vzťahu. Tieto jeho spomienky sú opísané v častiach 1 až 3 a nachádzajú sa na tomto blogu. pokračovanie článku
"Kde a kedy sa stretli, neviem,“ pokračoval Igor vo svojom monológu. Boli sme v tom istom podniku, kde aj predvčerom. Zapaľoval si cigaretu a tak som to využil a navrhol: pokračovanie článku

Stretli sme sa až na tretí deň. Pršalo a Igor (môj nový známy) prišiel na schôdzku do Ex Cafe na Prepoštskej v smiešnom čiernom pršiplášti, ktorého okraje lemoval červený pás. pokračovanie článku

Pred pár dňami som písal o chlapovi, ktorý mi v „umelke“ vyrozprával svoj alkoholický príbeh, zverejnený pod názvom: Jeden chlap mi povedal I., II. Túžil som po opätovnom stretnutí. Napadla mi otázka - prečo? Je to naozaj tak ako sa hovorí v ľudovom: „bolo koze dobre, išla na ľad tancovať?“ pokračovanie článku
Týmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.