14. apríla temer 10 000 km od Bratislavy si všímam na ľavom zápästí červenú škvrnu. Šestnásteho pristávam vo Viedni. Na druhý deň ma už zápästie omína. V pondelok osemnásteho prosím obvodnú lekárku, aby mi zobrali krv. Vysvetľujem, kde som bol. Či náhodou... Posiela ma kožnej a ortopédovi. Na krv sa treba objednať, to nie je iba tak, hovorí sestra na moju výčitku, že mi ju mohla odobrať okamžite, aby som nestrácal čas. Pretože voľačo šípim: to nebude žiadna sranda. pokračovanie článku
Niekedy by som vypol ženu z navigácie. Občas sa s ňou škriepim, minule ma vo Florencii furt posielala do protismeru. Pretože má v češtine príjemný hlas, mám ju tak nastavenú: Po sta metrech se držte vlevo a pak odbočte vlevo... A tam zákaz vjazdu a hliadka Polizia Municipale... Mali sme šťastie, boli milí. Asi by sme sa vrátili domov vlakom, keby ma pokutovali za všetko to porušovanie pravidiel. Alebo v noci v Pise, kde som sa ocitol pri vchode na Námestie zázrakov a slávna veža bola opustená ako temný prízrak na dosah ruky. pokračovanie článku
V parku medzi radnicou a divadlom vyrástol (už po pätnástykrát) zimný ľadový sen: Wiener Eistraum. Atrakcia (ktorá priťahuje korčuliarov aj zo zámoria) sa tento rok rozrástla na 5 600 metrov štvorcových, čo je oproti minulosti trojnásobok...... pokračovanie článku
Na Vianoce v šesťdesiatom šiestom ich opustil. Frajerka rozhodla, že už nechce byť sama na sviatky lásky, porozumenia a rodiny. Povedala: - Teraz (alebo viac nemusíš)! - Poslúchol. pokračovanie článku
Ako je možné, že aj dvojčlenná domácnosť v dvojizbovom byte je v tejto krajine "velkoodberateľom"? A to elektrinou nevykurujeme. pokračovanie článku
V Bratislave sa na chvíľu zdalo, že je po zime... pokračovanie článku
Už druhom prípade(v tom prvom patrí moja vďaka, za viac ako spoluúčasť, jednej skvelej blogomame) mi pomohol blog na SME. sk k rýchlemu vyriešeniu sťažnosti. Prešiel víkend a sme pripojení. V pondelok mi volali z UPC (dvakrát): "Kedy budete doma?" "Dnes" (teda, včera:) , odpovedal som a o tri hodiny prišli technici, ktorí nás pripojili. Zdvorilí profesionáli.
Takže: Milá omama, na chvíľu som sa ocitol v predvojnovom Československu :) Aspoň niekoľko minút som mal pocit, že zákazník je pán. A nezáleží na tom(?), že tomu pocitu pomohol blog. Vďaka, UPC (ale netuším, ako dlho by som čakal, keby nebolo toho článku) .
Ozaj, odkazujem diskutujúcim, ktorí spochybňovali pripojenie digitálu HD cez set top box, že čas prepnutia programu je 3 sekundy, obraz na tých niekoľko málo tv kanáloch, ktoré vysielajú v HDMI, je fantastický. Včera som pozeral (dokonca!) biliard :). Je to podstatný rozdiel. Ale tí, ktorí máte klasické televízory, môžete ostať spokojne pri nich. Aspoň načas (niekoľko rokov). Analógove vysielanie je stále krajšie na klasickej technológii. Ak nepozeráte HD na väčšej obrazovke. Ale vysielania v HD je zatiaľ ako šafranu.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Za (prípadnú) nesprávnu terminológiu sa ospravedlňujem, nevyznám sa v tom, ale kto má dobrú vôľu pochopiť, ten ma pochopí :)
Začiatkom týždňa sme si objednali digitálne TV pripojenie. S takou tou škatuľou "set top box HD". Je to vyššia úroveň a samozrejme aj drahšia. Máme klasické pripojenie, ale chceme lepšie. pokračovanie článku
Ahoj,
zistil som, ze sme sa pri tankovani stali sucastou celonarodneho
experimentu, kde na vybratych 10 staniciach zaviedli samoobsluzne
tankovanie namiesto obvykleho postupu (t.j. zatrubis, nabehne Ind, podas
bankovku cez okno, a on vsetko urobi za Teba).
Ta samoobsluha vyzera tak, ze prides na pumpu, vystupis z auta, vojdes do
budovy a povies zriadencovi "benzin za 50 dirhamov na stojane c. 7" a
podas mu peniaze. On Ti vystavi potvrdenie, a zapne dany stojan.
Zoberies potvrdenie a ides si natankovat. Tu ma dost prekvapilo, ze ich
pistole sa neuzavru pri plnej nadrzi, takze som sa skoro dobre oblial
benzinom (nakoniec to schytalo len auto). Potom sa vratis do budovy,
ukazes svoj papierik, oni na dialku zistia za kolko si skutocne
nacerpal, a vratia Ti rozdiel...
V novinach som dnes cital reakcie miestnych ludi na tuto novinku, a
poniektori frflu stylom:
* A co budu teraz robit ludia, ktori v zivote sami netankovali? Predlzia
sa rady na pumpach, kym sa to vsetci naucia?
* Co ma toto byt za kravinu, to si radsej prejdem na inu pumpu, kde ma
obsluzia ako sa patri!
* O moj boze, ja som zvyknuty len podat bankovku cez skaru v okne, aby
som nemusel nedajboze vystupit do toho tepla...
Ludi, ktori to prijali pozitivne (t.j. pan boh nam dal ruky tak by ich
bolo na case aj zacat pouzivat), bola vyrazna mensina :)
.......
Poznámka - tento text je presný prepis e-mailu, neurobil som žiadnu úpravu (preto aj tie veľké T v osobných zámenách, na ktoré som bol upozornený :).
Náhodou som devätnásteho júla cestou na Trenčín zišiel z diaľnice do Piešťan. Dostal som sa do Verešovej vily susediacej s grandhotelom, v ktorom prežil časť svojho života Ľudovít Winter. Stál som pred dverami nášho bytu... pokračovanie článku
Obchodná politika nadnárodných spoločností spôsobila, že aj na trhoviskách si kupujem rajčiny, ktoré sú z ich predajní. Zdá sa, že o niekoľko krátkych rokov budú domáce ovocie a zeleninu pestovať ľudia iba pre vlastnú potrebu. Ceny, ktoré diktujú tieto kolosy, na úkor kvality, demotivujú slovenských pestovateľov. Možno by mi to bolo úplne jedno, keby bola kvalita zachovaná, ale nie je. Takže mi to jedno byť nemôže. Druhá vec je tá, že si s tým neporadíme. Hádam iba tí, ktorí majú na to, aby sa pravidelne odviezli do Viedne. Mám však obavy, že aj na príťažlivom viedenskom Naschmarkte je prevaha tovaru, pochádzajúceho z rovnakých zdrojov, rozdiel je iba kvalitatívny (na Slovensku sa väčšinou predáva druhotriedny tovar, kto tomu neverí, stačí aby si zabehol do blízkej Billy, napríklad v Hainburgu, a hneď pochopí o čom rozprávam). pokračovanie článku
Táto časť je trochu "nemiestna". Nesúvisí priamo s Bratislavou a nedokážem ju lepšie napísať. Čím viac ju opravujem, tým viac kazím. Ani mi nesedí do plánu, ktorý neexistuje:) Zopár spomienok na Piešťany (zaúradoval osud, nečakane sme museli odísť z Bratislavy): Neuveriteľnou náhodou sme dostali byt vo (zoštátnenej) vile pána Ľudovíta Wintera. A v ňom sme stretli naozajstnú kapitalistickú "mŕtvu" minulosť (niektorým z nás, "Gottwaldových" detí, už pri slove "kapitalizmus" naskakovala husia koža, tak ako pri filmoch kde vystupovali herci v úlohe esesákov, taká sugestívna a účinná bola propaganda, nezmieriteľná ku všetkému mimo tábora "mieru" a socializmu). Môj nevlastný otec síce pochádzal z tzv. "lepšej rodiny" , ale naozajstným "buržujom" bol slávny nájomca a budovateľ kúpeľov. Bol vstupnou bránou do časov, ktoré poznáme iba z filmov pre pamätníkov. pokračovanie článku
Západný svet sme si vo svojej detskej fantázii maľovali v najnádhernejších farbách. Neboli sme úplne mimo reality. Dnešní dvadsiatnici nemôžu pochopiť hĺbku rozdielov v kvalite života medzi (napríklad) vtedajším životom v Západnom Nemecku a u nás. V období šesťdesiateho ôsmeho mnohí z Čechoslovákov mohli spoznať hospodársky zázrak na vlastné oči. Dnešný svet a ten spred 40 rokov je úplne iný, a odlišnosti medzi krajinami na oboch stranách bývalej Železnej opony sa zmenšujú. Aspoň vonkajšie znaky, ktoré možno rozoznať zrakom. V mestách je to markantnejšie ako na vidieku, pretože kapitál sa sústreďuje práve do väčších sídiel, kde je viac pracovných príležitostí. pokračovanie článku
Všetko to začalo bielou kávou, ktorá je vlastne bledohnedá. Ako veľa vecí v našom živote nie je naozaj bielych, a predsa im dávame taký názov, aj biela káva je vlastne bledá v odtieni hnedej. Ani biele víno nie je biele, ale čírobledohnedé, pretransformované z farby bieleho hrozna, ktoré tiež nie je biele, ale zelené :). Môže byť niečo číre a nie je to ako voda? A potom prišlo kakao, krátko po melte, z ktorej robila moja omama(otcova mamička)bielu kávu: kakao Bensdorp... pokračovanie článku
Nechcel by som byť dnes mladý, možno aj áno, ale iba vtedy, keby som mal nádej, že sa dožijem letov na Mars. Ale tú nádej som mal aj koncom šesťdesiatych m.st. a nič z toho nebolo. pokračovanie článku
Iba niekoľko krátkych krokov na našej ceste životom a odídeme. Niekoľko okamihov, vytrhnutých náplastí a mikrosvetov. Hneď po nás tu nič nebude, rovnako ako pred nami. Nič. Celé naše vnímanie, všetko čo nosíme so sebou, teraz aj zajtra, zmizne ako vlna v mori. pokračovanie článku
Niekedy stačí veľmi málo. Niekedy nám nepomôže nič. Niekedy sa nám trasú ruky. Niekedy nám stačí, že na nás niekto chvíľu myslí. Šťastný a veselý všetkým, ale dnes 1.1.2008, predovšetkým Bett a Alenke! Za krásu duše aj obrazu!
V Bratislave, aspoň v starom meste, nebola kúpeľňa samozrejmosťou. V 60. rokoch minulého storočia sme sa kúpavali raz týždenne. Neuveriteľné, však? pokračovanie článku
Niekoľko slov (ak to niekoho zaujíma) pre niekoho kto teraz píše :) Vlastne, aj pre tých ostatných, ktorí nás iba čítajú, a niektorých, ktorí tu anonymne alebo pod svojim menom komentujú články. Tí čítajúci sú pre blogerov najdôležitejší, pretože ak by nás nečítali, písali by sme do "šuflíka" a to sa mi nechce (nielen mne). pokračovanie článku
16.10.2007 som uverejnil článok: "Je FordCentrum seriózna firma? Verím že áno ale..." Medzičasom, vďaka ochote a láskavosti istej blogerskej mamy, vznikla jeho nemecká verzia a sprievodný list. Rád by som sa tej dáme verejne poďakoval, ale nepraje si to, čo mi je naozaj ľúto, ale musím to, aj keď nerád, rešpektovať... Neviem, či fax výrobcovi do SRN (Ford Werke GmbH, BRD) s jej vynikajúcim prekladom) ovplyvnil (posielali sme ho až 26.10., tento piatok) reakciu FordCentra, alebo či to bol samotný slovenský originál, no v každom prípade som odkazom na text upozornil predajňu na Tuhovskej č. 9 v Bratislave. Je napokon celkom možné, že predajca sa rozhodol autonómne, nezávisle na týchto faktoch. Za to mu patrí moja vďaka, a ak to náhodou ovplyvnili spomínané veci, aj tak to nič nemení na tom, že nestrčil hlavu do piesku, ale koná. Zodpovedne. Keďže sa patrí, aby tento "príbeh" mal svoje zakončenie (niektorí čitatelia boli zvedaví, chceli, aby som ich informoval, a vlastne, je mojou povinnosťou po "kritike" uviesť ako a či sa predajca k problému vyjadril) uvádzam sem upravenú (údaje ako číslo a ešpézetka, typ a dátum sú zbytočné) reakciu riaditeľa dealerstva Summit Motors Bratislava, spol. s r.o. Je na nej dátum 26.10.2007 (deň, v ktorý došlo k odoslaniu faxu do SRN), prevzal som ju ako doporučenú zásielku včera 29.10.2007. Takže tu je pokračovanie ford story, ako nazvali môj článok na istej českej stránke (okrem toho som zaregistroval ďalšie dve, kde bol na neho odkaz a diskusné príspevky) - reakcia Summit Motors Bratislava, spol. s r. o.: pokračovanie článku
5. septembra, okolo 17.30, podvečer, preberáme kľúče od novučičkého forda. Vonku je temer tma, prší a skuvíňa vietor. Predajca, mladá šarmantná dáma nám vysvetľuje základné veci. OK, teším sa. Naštartujem a vyjdem von z predajne. pokračovanie článku
Dvadsiateho augusta roku 1968 sme vypli baterky až krátko pred polnocou... Moji kamaráti a ja... Spolužiaci, chlapci z našej štvrte. V "Slubečke", na ihrisku, za starým priechodom, sme hrávali futbal. V noci chodievali tajne na Slavín (vyzbrojení baterkami) fajčiť prvé Bystrice (ja som liezol po rebríku z okna našej izby, keď mama vo vedľajšej zaspala. Pristavil mi ho tam, za teplých nocí, sused zo suterénu). Na dvore nášho domu sme sa hrávali na indiánov s veľmi populárnymi hlinenými figúrkami, ktoré hračkársky priemysel v tom období slávy filmových winnetouoviek vyrábal... pokračovanie článku
Prečo musím počúvať na zastávke električky sprosté texty rapového(?) alebo hip hopového(?) speváka? Reproduktory dunia melódiami, ktoré sú celkom príjemné ako podmaz alebo náladovka, ale obsah priblblých piesní mi trhá uši. To nie je rádio, ani televízor v mojej izbe, nemôžem preladiť. Načo označujeme neprístupné filmy podľa vekových kategórií, a vysielame programy po desiatej večer, ak nejaký nevychovanec môže pokojne púšťať na verejnom priestranstve najhrubší humus (podobnosť s čašníkmi, ktorí majú rádia pustené naplno, keď si chcete v pokoji vypiť kávu a podiškurovať s priateľom, je náhodná:) pokračovanie článku
Pomaly som zaspával - bolo veľa hodín, takmer polnoc. pokračovanie článku
Pretože sa mi páčia. Boli urobené mobilom Sony Ericsson 800. Autorom je môj syn, ktorého autorom som tak trochu aj ja :o). Takže pozadie je jasné :o) pokračovanie článku
Dnes poobede sme boli na prechádzke pri dunajskom ramene, smerom na Devín. Cyklistická cestička, vhodná aj pre inline korčuľovanie, je dokončená. Keď vystúpite pri Riviére (od centra) a vrátite sa späť, idúc okolo Remiášovho pamätníka, prídete k benzínke. Pred ňou odbočte do prava. Tam, kde sa vchádzalo do Lodenice. Po ľavej strane zbadáte nové bytovky(na mieste, kde voľakedy boli uskladnené lode - kajaky, kanoe, člny) pokračujte však smerom dole, k ramenu a naskytne sa Vám pohľad, ktorý nie je bežný pre mnoho Bratislavčanov. Predovšetkým pre tých, ktorí sa sem prisťahovali neskôr. Ešte na jeseň bola cesta rozbitá a plná blata. Dnes sme po celý čas stretávali cyklistov a korčuliarov. Tieto fotky sú opäť robené mobilom, a ani zďaleka nezachycujú všetku tú krásu tohto zákutia Bratislavy. Odporúčam každému, kto nebol v týchto končinách, aby tam vybehol. Stojí to za to. pokračovanie článku
Včera som podľa receptu Romana Daniela Baránka urobil jablkový koláč na studený spôsob. Predstavte si, napriek tomu, ze bol naozaj studený, pri srdci hrial a bol naozaj skvelý. Vďaka za recept :o) Vďaka aj Andy , ktorá pripomenula, že so škoricovým cukrom je ešte lepší. Tu sú fotečky. Možno nevyzerá najvábnejšie, ale pochúťka je to výborná. Najlepší dezert aký som v poslednom čase jedol. Fotografia v perexe je použitá s láskavým povolením Maroša Pochylého. Ďakujem! pokračovanie článku
Vyčariť úsmev na tvári. To jediné má zmysel. Nerozdeľovať, ale hľadať cestu. K sebe. Idem teraz von, idem sa o to pokúsiť. Peknú sobotu všetkým, ktorí myslia na druhých, ale nezabúdajú aj na seba. Nemyslieť na "inakosť", ale pripomenúť si aj rovnakosť. To, čo je nám všetkým zmysluplné. Tešiť sa zo života. Pretože občas je riadnou otravou mysle, duše aj srdca. Tak využime tento pekný deň. Nič netrvá večne. pokračovanie článku
Keď máme niekoho radi, resp. keď je nám sympatický, odpustíme mu takmer všetko. Je to tak. Chcel by som sa dopracovať k múdrosti, aby som dokázal odpúšťať - a mať rád - aj tých, ktorí mi občas "pijú" krv. Prajem, aj náhodným okoloidúcim, krásne prežitie veľkonočných sviatkov! pokračovanie článku
Z cesty na Železnú studničku v Bratislave. Nedeľa pred dvomi týždňami. Fotografované Nokiou 6020. pokračovanie článku
Je studený večer. Stojím na balkóne a fajčím. Vo svetle lampy sledujem hustý dážď. Ako v americkom filme. V americkom filme vždy prší. Cítim pokoj, napriek chladu a únave. Som zmierený a zmierlivý. O chvíľu zmiznem do vane. Osprchujem si žily, vlasy a telo. Spláchnem sa:). Tak ako dážď spláchne špinu ulice. Potom sa konečne uložím. Spokojnú noc všetkým... pokračovanie článku
Viem sa riadne najedovať ak mi niekto neodzdraví. Rozosmutní ma to a som blízko k tomu, že začnem nadávať na celý svet (aké sú, ľudia, nevychované "svine!":). pokračovanie článku
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
