reklama

Krátka spomienka na synagógu

Bratislavská synagóga, rovnako ako ostatné na Slovensku, nie je prístupná kedykoľvek ako katolícke kostoly (aj tie majú  obmedzenia, samozrejme). Na jeseň som preto využil možnosť navštíviť židovský chrám v Bratislave. Na sviatok Rosh Hasana. Nový rok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (105)

Ešte raz ďakujem milej priateľke z blogu, ktorá ma tam zobrala.

Bol som plný očakávania, vnútorného chvenia a obáv. Či nebudem pôsobiť medzi mužmi v čiernom ako päsť na oko, ako rušivý element? Či nevycítia, že tam nepatrím, či na mňa nebudú nepriateľsky gániť?

Obavy sa rozplynuli, pretože ľudia, ktorí prichádzali v dostatočnom časovom predstihu sa nijako neodlišovali odo mňa, naopak, možno som bol "vhodnejšie" oblečený (v čiernom, pretože podľa ortodoxných, ktorých stretávam v meste, myslel som, že je to povinné oblečenie pre mužov) ako väčšina chlapov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nasadil som si bielu jarmulku a vstúpil do chrámu. V "predsieni" ma privítala pani s darčekom (hudobným cédečkom), čo ma dojalo. Zaprial som šťastný nový rok, ale po slovensky, pretože som zabudol ako sa to povie. Nezapamätal som si tie jednoduché slová, napriek päť minútovému "drmoleniu". :)

Ženy sú na bohoslužbe (zhromaždení) oddelené od mužov. V Bratislave je sklená prepážka s reflexnou fóliou. Občas som niektorú zazrel, keď bola bližšie. Boli oblečené naozaj vyberane. Chlapi ani nie. Bolo to bežné oblečenie, v akom stretávame ľudí denne na ulici. Na hlavách mali čiapky, ja som očakával skôr klobúky a rozhodne nie typické "slovenské" šiltovky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moje predstavy o "stopercentnom" Židovi, naplnil až samotný rabín, pán Myers (ako z obrázkovej knižky). Všetko ostatné okolo mňa vyzeralo príliš civilne a jednoducho. Muži sa bavili neviazane medzi sebou (ako katolíka, navyknutého na pompéznosť obradov ma to vyrušovalo), mal som pocit, že si dohadujú stretnutia alebo, že sa informujú o novinkách v rodine. Pochopil som, že pomerne veľa ľudí sa stretáva iba pri podobných sviatkoch.

Pán Myers sa snažil, ale keď rozprával, počúvala ho hádam iba tretina účastnikov (napínal som uši v snahe počuť čo najviac). Vrava ho prehlušovala. Bol som presvedčený, že sa nahnevá a okríkne ich. Ale nič podobné neurobil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po zhromaždení som bol v rozpakoch: v novozákonnom Ježišovom chráme predávali obchodníci, čo som, voľakedy, ako katolícke dieťa, nechápal. Ale tu som pokojne mohol byť svedkom niečoho podobného. Židia sú rozhodne v bratislavskej synagóge uvoľnenejší, ako my v katolíckom kostole. U nás je to skôr "povinnosť", u nich spoločenská príležitosť. Zmysel obradu to nenarúša. Možno sa veľmi mýlim.

Celkový dojem je ten, že mladí Židia berú návštevu chrámu ako úctu k tradíciam, ako prihlásenie sa k národu alebo skôr k jeho kultúre. Ale to je bežné aj u mnohých liberálnych ľudí na západe či u nás. Obávam sa, že o pár rokov sa komunita ešte viac scvrkne. Škoda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kamarátka mi neskôr povedala, že "obrady", trebárs, vo Francúzsku, majú slávnostnejší charakter, viac sa približujú mojím romantickým predstavám. Asi je to dôsledkom predošlého konštatovania o bratislavských Židoch. Ortodoxných je málo, prevažujú tí, ktorí cítia potrebu prihlásiť sa k dedičstvu otcov. Aj to je fajn.

Týchto pár riadkov som napísal s odstupom času, napadli mi pred okamihom pri čítaní článku o katolíckej bohoslužbe.

Boris Burger

Boris Burger

Bloger 
  • Počet článkov:  212
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu