Sovieti hrali najlepší hokej planéty

Autor: Boris Burger | 19.2.2010 o 21:38 | (upravené 20.2.2010 o 0:08) Karma článku: 12,78 | Prečítané:  4956x

Dnes som si prečítal pochvalné riadky o hre slovenského tímu. "Ako mohli prehrať s Čechmi?", pýtali sa v Sovjetskom sporte...

Vladimír Dzurilla, brankár, ktorý očaril na prvom Kanadskom pohári - legenda čsl. hokejaVladimír Dzurilla, brankár, ktorý očaril na prvom Kanadskom pohári - legenda čsl. hokejahttp://www.k2studio.sk/images/galerie/_calmcube/vladimir-dzurill

Po prečítaní článku mi napadol petrohradský šampionát, kde ruská "komanda", prešpikovaná superhviezdami z NHL, totálne pohorela.

Voľakedy "zborná", ešte v časoch ZSSR, valcovala všetkých súperov. S občasnou výnimkou. Prehrou, ktorú im dokázalo uštedriť československé mužstvo v ére Golonku, Holíkovcov, Jiříka, Nedomanského, či Dzurillu.

Potom sa všetko vrátilo do starých koľají, stratil sa motivačný náboj vyvolaný udalosťami šesťdesiateho ôsmeho, kde v každom zápase, od olympijského Grenoblu po už temer normalizačný Štokholm naši chlapci heroicky čelili veľkému sovietskemu tímu. Boli v tom období jediní, ktorí dokázali pokoriť hokejového titana.

Na nás si potom ale zgustli Švédi (oni na Sovietov nemali). Po vyčerpávajúcich dueloch so ZSSR sa naše mužstvo nevládalo zmobilizovať proti ďalšiemu velikánovi vtedajšej (aj dnešnej) hokejovej epochy.

V Petrohrade v 2000 roku nastúpil ruský dream team (tak sa o ruskej komande vyjadrujú fanúšikovia aj vo Vancouveri). Ak si dobre spomínam, neuveriteľne vybuchol. Skončili na jednom z posledných miest. A vtedy mi napadlo presne to, čo aj dnes ráno, po skvelom víťazstve našich chalanov:

Rusi asi nevedia vytvoriť tím ako za čias Sovietskeho zväzu. Sú prešpikovaní gigantami, vynikajúcimi jednotlivcami, ale žiadny z nich akoby nevedel hrať spoločne za celý tím... Za komančov bol tréner bohom. O Tarasovovi, veľkom trénerovi zo šesťdesiatych rokov a o jeho metódach sa tradovali legendy. Možno je to v dnešnej NHL bežné, možno aj v KHL, ale vtedy sa rozprávalo o neuveriteľných záťažiach v tréningoch hráčov zbornej. K tomu treba doložiť, že národné mužstvo tvorili predovšetkým hráči CSKA Moskva (a to bol vojenský klub, trénerove príkazy boli príkazmi bojového veliteľa :).

Dnešní ruskí hokejoví bohatieri, bežne dolároví milionári, zarábajúci už pomaly rovnaké peniaze v ruskej KHL ako v tradičnej konzervatívnej NHL, nedokážu po rozpade ZSSR nadviazať na éru tarasovovcov či tichonovovcov, trénerov totalitnej éry. Boli to časy, v ktorých sa šuškalo, že akákoľvek iná ako zlatá medaila je neprípustná.

Ruskí hokejisti nie sú poslušné bábky v rukách trénerov. Chlapi, ktorí zarábajú mesačne peniaze, na ktoré smrteľník nedosiahne za celý život, sa nenechajú dirigovať od novodobého tichonova či tarasova. Od chvíle, kedy vyleteli z klietky a začali rozmýšľať po svojom (a nezávislo žiť), sa rozdrobila zničujúca sila bývalého sovietskeho hokeja. Kto neverí, nech si pozrie výsledky hráčov od čias ZSSR, cez SNŠ až do dnešných dní...

Voľakedy sa v ČSSR hovorievalo (JPP agency), že akékoľvek zaváhanie sovietskych hokejistov poisťuje strach z vyhnanstva na Sibíri :) No asi to také horúce nebolo, pretože sovietski hokejisti prišli na šampionát aj po našom titule v Katowiciach či vo Viedni, ale na každom šprochu pravdy trochu. A bez vetra sa ani lístok nepohne: neuveriteľne dlhá séria titulov majstrov sveta, odkedy sa Rusi naučili od Čechoslovákov hrať hokej, niekedy od päťdesiatych rokov min. storočia, voľačo naznačuje :-)

Minimálne to, že hráči si možnosť reprezentovať na prestížnych zahraničných šampionátoch nesmierne vážili. Aj keď sa vedelo, že v každej výprave z východného bloku a predovšetkým v tej sovietskej sú agenti, ktorí sťažovali hráčom kontakty v slobodnom svete (napokon útek Petra Šťastného, to bola nervy drásajúca "divočina").

Za čias ZSSR hokej prekročil hranice toho, čo si predstavujeme pod športom. Bol náboženstvom, filozofiou, únikom zo všedných dní. Je viac ako isté, že žiadne mužstvo na svete v slobodných pomeroch nemohlo dosahovať také neuveriteľné výsledky ako zborná (mala minimálne dvoch vážnych súperov, nás a Švédov - veľká éra Fínov ešte neprišla)...

Napriek superlatívom, spomínam si na prvý zájazd CSKA Moskva do Ameriky a Kanady, niekedy v 70 rokoch, po spoločnom sovietsko-americkom projekte Sojuz-Apollo a po Helsinskej konferencii. Na prvé stretnutia Sovietov s hráčmi NHL. Patrím ku generácii, pre ktorú boli profesionáli akýmisi novodobými gladiátormi, hrdinami našich snov.

Očakávali sme preto šialený výprask sovietskej zbornej na pôde NHL. ZSSR bola neporaziteľná všade inde, ale vedeli sme "naisto", že za morom to skončí... Myslím, že podobne uvažovali aj "uvedomelí" pracovníci Československej televízie. Pre istotu ani neplánovali prenosy či záznamy zo stretnutí CSKA s vybranými klubmi Kanadsko-americkej Národnej hokejovej ligy.

Ale keď som v jedno ráno, hneď po prvom zápase, počul od TV hlásateľky túto vetu: "Pre veľký záujem športových fanúšikov zaradila ČST do vysielania záznam z nočného stretnutia CSKA Moskva na jej zámorskom zájazde...(atď.)" - voľačo sa mi v hlave pohlo (odvtedy už nikdy :). Tušil som, že sa udialo, tam za morom, niečo zvláštne. Neuveriteľné.

Skrátim to. CSKA Moskva na svojom prvom turné porazila väčšinu vybraných tímov Kanady a USA. A s niektorými sa pohrávala ako mačka s myšou...

Profesionálom trvalo nejaký čas, kým dokázali hrať rovnocennú partiu. Ono, zas ten kanadský hokej nebol o dômyselnej a poctivej spolupráci, skôr išlo o individuálne výkony vynikajúcich jednotlivcov. Tí boli aj v sovietskom tíme, ale "rusáci" navyše vedeli geniálne spolupracovať.

Za ten čas sa obohatil kanadsko-americký hokej o prvky európskeho, ktorému roky kraľoval sovietsky totálny hokej. Ten je dnes v prachu, ale občas nostalgicky spomínam na veľké zápasy Československa proti "nenávideným rusákom..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kto ovláda svet a Kurzov kurz vo V4 (týždeň podľa Schutza)

Sto rokov po monarchii a stopäťdesiat po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa stredná Európa môže pripraviť na veľký „relaunch“ nacionálnych vášní.

SVET

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná debata bola šou

Superdebatu sprevádzali hlasné reakcie divákov.

ŠPORT

len Sagan nestačí. Príde Tour de France na Slovensko?

Najlepší cyklisti v Žiline, Trnave či v Tatrách. Je to vôbec možné?


Už ste čítali?