Kde dostať držkovú v New Yorku

Autor: Boris Burger | 19.4.2010 o 16:13 | (upravené 19.4.2010 o 16:22) Karma článku: 11,51 | Prečítané:  5662x

Ešte v Bratislave som si zisťoval, kde je v NY slovenská reštaurácia. Na nete boli najčastejšie odkazy na Milan's Restaurant v Brooklyne, 5th Avenue.

http://www.milanrestaurantny.com/http://www.milanrestaurantny.com/

Trepali sme sa v teple metrom (subway má - okrem staníc - fantastickú klimatizáciu) pod East River z chinatownskej Canal St. Časť trasy vedie nad zemou, rovnako ako v Queens či Bronxe. Sledoval som nezaujímavú scenériu za oknom, po pravici akési nepestované lány, možno zvyšky priemyselnej štvrte, opustené, neopatrované. Podobne ako nábrežie na Pribinovej pred výstavbou Eurovei v Bratislave.

Keď sa na obzore neočakávane objavila Liberty, vlastne iba časť slávnej sochy - tvár a ruka s fakľou - vyrazilo mi to dych. V takom prostredí pôsobila nevhodne, chvíľku nás sprevádzala, kým rovinu nevystriedali staré baraky, ktorých je  Brooklyn v okolí Gowanus Expy (široká automobilová trieda) plný. Toto rozhodne nie je typický NY pre turistov, ale v realite to tak je. Časť Brooklynu, ktorá nie je príťažlivá. Ani najmenej. Pripomínajúca ospalú atmosféru mestečiek niekde na stredozápade. Tam kde vládne neobmedzene miestny šerif. Alebo, kde sa odohrávajú horory, ako Vladov Palkov obľúbený Texaský masaker motorovou pílou:).*

Gowanus.jpg

Prešli sme niekoľko sto metrov od poslednej stanice a zabočili do svahu smerom ku Greenwood Cemetery na Piatu ulicu. V prostredí nízkych a trochu schátraných budov (je to bežné aj na Long Island, ale tam domy hýria romantickým pôvabom, ktorý sme v tejto časti márne hľadali),  zbadal som na chodníku klasickú dvojnožku, tabuľu na ktorej bolo napísané, pekne po slovensky: "Dnes je hovädzia polievka, držková polievka, maďarský guláš" a podobne.

Pred nami stál obyčajný dvojpodlažný dom. Nebyť slovenského znaku, ani si ho nevšimnem. Vnútri skromné zariadenie, plastové obrusy, samý vikslajvant. Vedľa sa nachádzala ďalšia miestnosť, o poznanie honosnejšie zariadená, pravdepodobne určená pre krajanské akcie: stretnutia so známymi ľuďmi, či svadby a pohrebné kary.

Na nástenke pri našom stole (sadli sme si kúsok od kuchyne) vidíme fotografie majiteľa pána Milana Franka so známymi osobnosťami nášho malého celebritného neba: Oldo Hlaváček vedľa Eduarda Kukana. Nespomínam si už, kto všetko tam bol, ale bol to typický skanzen minulosti. Milan odišiel zo Slovenska, ale zobral si so sebou spomienky. Občas ho navštevujú aj fyzicky :).

V ponuke mal všetky dobroty, na ktorých sme vyrastali. Aj Tatranky. Naše aj české pivo, rovnako jedlá...Pri pulte časopisy (pozerať, čítať alebo listovať možno až po zakúpení): od tradičného Života či Slovenky až po Plus 7 dní...

Milan (chlap nízkeho vzrastu s miernym bruškom a výraznou guľatou slovanskou hlavou so slamenými vlasmi, na nose okuliare...) vyšiel spoza neho, podal jedálne lístky a o chvíľu sa vrátil s predjedlom, niečim na spôsob bulharského a francúzskeho šalátu, vlastnej výroby, pochválil sa.

Dal som si držkovú a rezeň (jedlo, ktoré sa nedá pokaziť), k tomu kofolu a vineu. Rezne boli mierne pripálené, majonézový šalát bol bez fantázie, držky boli príliš mäkké. (Synov) maďarský guláš a hovädzia polievka boli obstojné, no najviac nám chutili šaláty, ktoré nám naservíroval na privítanie..

Horel som túžbou porozprávať sa s majiteľom, ale zdal sa byť neprístupný... Ale práve teraz mi napadlo, že si to mohol on myslieť o nás. To, čo som ja považoval za jeho nadutosť, to mohla byť iba obyčajná zdvorilosť: nehovor s hosťom, kým ťa neosloví sám.

Vedľa nás sedeli robotníci, nadávky lietali ako v hociktorej krčme na Slovensku. Pri zadnom stole rodinka, žijúca zrejme dlhšie v Amerike, rozprávala sa rečou, ako zo starého filmu. Milo archaicky. Nevydržal som bez cigarety, preto som odskočil na verandu, kde sme prehodili zopár slov: slovenský remeselník a ja.

"Drahé cigarety a ten zákaz fajčiť v podnikoch je strašný", povedal som.

"To je zákon!", prehovoril - a viac sa neozval. Zrejme bol príbuzným mlčanlivého pána Franka:).

A mne napadlo, že v Amerike ľudia rešpektujú zákon, bez toho, aby diskutovali o jeho oprávnenosti. Ušetria čas.

park_slope_fletchers02.jpg

Na záver nám dal Milan lízanky. Niečo na spôsob čínskeho zvyku, keď ste na odchode. Nezlomil som ho ani vtedy, keď mi podal vizitku (mlčal).

 

 

*V článku Passion of the Christ pán Vladimír Palko film zaradil medzi "zrejme najkrvavejšie produkty Hollywoodu - kultúrneho frontu ľavicého liberalizmu."

 

 

Ilustr. foto z 5th Ave Brooklyn: Frank Jump http://www.frankjump.com/blog/park_slope_fletchers02.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovensko potvrdilo úlohu favorita, na Malte vyhralo o dva góly

Slovenskí futbalisti vyhrali tretí kvalifikačný zápas za sebou.

SVET

Trump zažil najväčšiu porážku. Nevie robiť dohody

Reforma zdravotníckeho systému obamacare Trumpovi nevyšla.

KOMENTÁRE

Ako neprísť o rozum v časoch postpravdy

V tomto „manuáli slobody“ sa Snyder nevenuje politickej teórii.


Už ste čítali?