reklama

Jeden chlap mi povedal (aj o alkohole)

„Niekto povedal, že zbabelec umiera od strachu 1000 x denne. Neviem, či to nevyznie, že som mimo. Pred 7 rokmi som ochorel, stalo sa to ako dôsledok mojej životosprávy, presnejšie pre dlhodobý a ťažký alkoholizmus.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Obrázok blogu

Niekoľko rokov som veľa pil a napriek všetkému som relatívne dobre pracoval a moji kolegovia vôbec netušili, že už ráno pred prácou sedím v pohostinstve a aby som mohol prísť na 7.30 do zamestnania ("posilnený" tromi vodkami a pivom v priebehu 30 minút), pracovať, dokonca plnohodnotne (rozoberali sme to s mojim nadriadeným i s kolektívom, ktorému som robil šéfa už po...), medzitým na "kávičke" doplniť hladinu a večer sa vracať domov.

Potom som sa dokázal venovať synovi (v lete sme hrávali tenis), pri zlom počasí sme sedávali pri počítači, hrali hry a cez víkendy chodili do lesa na vychádzky. Pri každej takej túre som sa "posilnil" a v "pohode" fungoval ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, že nastali problémy s manželkou. Bola neuveriteľne trpezlivá, ale moje večné zaspávanie pri televízore a nesplnené sľuby o abstinencii ju dohnali k tomu, že jedného dňa ma vyhodila z bytu.

Mal som kde ísť. Ale bolo to veľmi ťažké. Zrútil sa mi celý svet. Ochorel som (údajne následok nemierneho pitia lacných destilátov). Šokom pre mňa bolo, keď môj vtedy 15 ročný syn sa rozhodol okamžite, ze pôjde so mnou. Zariadili sme sa skromne v byte, ktorý som odkúpil ešte za štátnu cenu.

A pil som ďalej a ešte viac. Samozrejme, že som sa začal ľutovať. V tejto situácii bolo neuveriteľné, že som sa dokázal starať o syna takým spôsobom, že by mi mohla, možno, závidieť nejedna žena. Od základných prác, cez všetky tie tzv. gazdinkovské práce (kedže som cítil, že som ho pripravil o kompletnú rodinu, cítil som povinnosť starať sa o neho ako o maloletého a on nemal takmer povinnosti i keď mi pomáhať chcel k ničomu som ho nepustil).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného dňa som nevládal vstať z postele a okamžite sa dostavil príšerný strach a ľútosť. Trvalo to týždeň a ja som pochopil, že zomieram.

Denne sa všetko zhoršovalo. Nakoniec som si dal zavolať kňaza, vyspovedal som sa (fajčiac pri tom cigaretu) , ubezpečil som ho, že je to koniec (nezvratne som to cítil, kto to prežil, vie že je to pocit ako keď stojíte už na druhom brehu. Všetci okolo vás sú akoby za sklom. Bojíte sa k nim priblížiť v domnení, že ste nakazení bacilom smrti a vy ich chcete uchrániť pred jej dotykom). Ten kňaz zobral bicykel pod pazuchu a s výrazom hrôzy na tvári od nás utekal. To, čo sme si rozprávali vie len on a ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetka úzkosť posledných dní vyrazila na povrch v nesmiernom eruptívnom výbuchu. Obrovský strach, ktorý predchádzal onomu poslednému dňu ani neviem opísať. Najviac som však cítil ľútosť. Ta bola vo svojej hľbke ešte priepastnejšia ako výbuch strachu. Ľútosť nad synom, ktorému som vlastne ostal len ja a pri tom som to nedokázal zvládnuť, ľútosť preto, že sa nedočkám jeho promócie. Plakal a prosil: "Ja nechcem, aby si zomrel!"

Ukončím to. Zaúradovala náhoda? V ten večer sa ozval môj nič netušiaci šéf (majiteľ firmy), ktorý mi súkromne volal iba zriedkavo. Oznámil som mu, čo je vo veci, ubezpečil ho, že v práci je všetko O.K., Poďakoval som sa mu a poprosil ho, aby ak môže občas dozrel na syna (mal 17., vedel by sa už o seba postarať, ale myslel som tak, radami a tak ako otcovia vedia).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj dlhodobý alkoholizmus s veľkými následkami na psychickom a potom už aj na fyzickom zdraví ukončila tá noc. Šéf okamžite podnikol kroky a ja som bol prijatý do nemocnice. Stal sa div. Tú noc som preplakal napojený na infúzie a ráno mi svitla nádej. Dnes som tu. Syn vyštudoval matematiku a ešte stále sme spolu. Hlboko sa klaniam tým, ktorí čelia chorobám, za ktoré nemôžu. Ja som si tú svoju privodil sám.“

Naraz zmĺkol. To bol koniec jeho príbehu, Otvoril oči. Vstal zo stoličky a bez slova pozdravu odišiel preč. Sedel som ako obarený. Ohúrený z historky, ktorú mi tak nečakane vyrozprával neznámy človek, zjaviaci sa z tieňa výčapu ako duch. Rovnako tak aj zmizol.




Boris Burger

Boris Burger

Bloger 
  • Počet článkov:  212
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu