reklama

Príbeh bývalého miništranta 4 /...mám iba jedného vnuka!/

Na ďalšie stretnutie s Igorom som si priniesol hotový prepis doterajšieho rozprávania. Prezreli sme ho a dospeli k záveru, že všetko podstatné je tam zachytené. T.j.: pozadie jeho rodiny - šialené, bigotné pomery - ovplyvňujúce výchovu jeho matky. Iracionálne sa utiekanie k náboženstvu. Donútenie k svadbe. Útek spred oltára. Stretnutie matky s jeho nevlastným otcom. Vzťah s kňazom a nakoniec Igorove narodenie ako dôsledok tohto vzťahu. Tieto jeho spomienky sú opísané v častiach 1 až 3 a nachádzajú sa na tomto blogu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu


"Rodinu môjho otca, najlepšie vykresľuje udalosť, ktorá sa stala pár dní pred smrťou jeho mamy, mojej starkej. Nikdy si nepripúšťala, ˇpoklesokˇ svojho syna, katolíckeho kňaza a celý život sa tvárila ako by som nebol na svete. O tejto skutočnosti, ale aj tak dávno vedela, pretože ˇdobréˇ a starostlivé duše, ktoré sa starali o ˇčistotuˇ v cirkvi - jej túto informáciu posunuli až tam ďaleko - na stredné Slovensko. Keďže jej táto nepopierateľná skutočnosť ˇnesadlaˇ do jej predstavy o synovi, služobníkovi Božom, zariadila sa jednoducho a účinne ako ten povestný pštros. Strčila hlavu do piesku a túto neželanú realitu ignorovala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre ňu bol jej synček výnimočný a tá ženská, obyčajná kurva, ktorá nestála ani za zmienku. Takú maličkosť, že má v Bratislave neželaného vnuka - si nepripúšťala. Povedal by som, že bola majstrom psychológie. Čo si nechcela uvedomovať, jednoducho odsunula do ústrania svojej pamäte a časom na to zabudla. Samozrejme, nie celkom. Napadá mi v tejto súvislosti, že matka môjho najlepšieho priateľa, homosexuála, konala inštinktívne rovnako. Tiež sa nezmierila, v tomto prípade so synovou orientáciou a ešte aj po desiatich rokoch od jeho ˇpriznaniaˇ - mu s pokojom angličana - dohadzovala dcéru kamarátky za manželku. Pritom dobre vedela ako sa veci majú. Ale - späť k mojej starej matke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navštívil som túto ženu, keď už bola na smrteľnej posteli. Mal som pred štyridsiatkou a bol som ako sa hovorí, chlap v najlepších rokoch. Neviem čo viedlo moju mamu k tomu, aby ma nakriatla k tomuto kroku. Hádam vedomie blízkej smrti utrápenej stareny a viera, že aspoň v tejto situácii, ak uvidí prvýkrát svojho ˇneexistujúcehoˇ zapieraného vnuka, nastane zmierenie - akási obdoba antického ˇDeus ex machinaˇ - a babka bude odchádzať na druhý svet s ľahkým srdcom.

Tak... To bola, naozaj, výnimočná chvíľa. Poviem ti - triasol som sa od strachu pred tou nevládnou starenou. Keď čítaš o sile osobnosti, o úplne nevládnych ľudoch, ktorí dokážu manipulovať so svojim okolím - tak si to nikdy nedokážeš dosť dobre predstaviť. Tú situáciu, že ako je také niečo možné. Poviem ti - ešte som len stál za dverami jej izby a už išla na mňa hrôza a hanba. Že ja, nehodný farársky panghart, predstúpim pred túto nezmieriteľnú ženu, matku najlepšieho rímskokatolíckeho kňaza pod slnkom, ktorý ma len akýmsi nedopatrením, nasilu, splodil spolu s tou mojou. Šialenstvo. To sa nedá pochopiť. Nenormálny, neuveriteľný pocit studu. Asi to nie je správne slovo. Asi je nespisovné, ale nič prijateľnejšie mi nenapadá. Také niečo som už nikdy potom nezažil. Predtým áno - o tom ešte budeme rozprávať, ale v tomto veku a neskôr - už nikdy! Ani vtedy, keď som sa váľal prepitý v alkohole ani vtedy, keď som prvýraz zomieral - chválabohu, nie naozaj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaklopal som a vošiel tichúčko do izby. Bolo tam prítmie, ktoré akoby dokresľovalo vážnosť situácie a neodvratnosť blízkej smrti.
ˇDobrý večer stará mama, ja som Igor, váš vnuk,ˇ povedal som smerom k ležiacemu prízraku. Vyschlo mi v krku a krvi by si sa nedorezal. Musel som mať šialený tlak, myslel som, že odpadnem. Bola,ale úplne ticho a neodpovedala. Pocítil som ľútosť. Chudera, hovoril som si. Je dojatá alebo v bezvedomí, ktovie, či to bol dobrý nápad. Možno sa jej viac priťaží a ja to budem mať na svedomí. Prestal som cítiť všetku tú hrôzu a zabudol som aj na všetky bôle minulosti. Ten okamih - odvial minulosť. Ale - len ten okamih. Pohla sa, nadvihla hlavu a až vtedy som zbadal jej oči ... Horeli... Chvíľu nehybne pozerala smerom ku mne a tak som pristúpil bližšie. A vtedy prehovorila. Hlasnejšie ako by si očakával a jej hlas prechádzal do hysterického kriku:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ˇChoďte preč! Ja mám len jedného vnuka. Vás nepoznám!ˇ To už priam volala, kvílila a dožadovala sa môjho otca, ktorý sedel vo vedľajšej izbe a rovnako ako ja - sa triasol od strachu ako to celé dopadne. Podotýkam, že starena bola na moju návštevu pripravená. Takže o nejakom šoku nemohla byť reč.

Ušiel som odtiaľ. Zahanbený a ponížený, nadávajúci na mamu a plný nenávisti k tej žene. O pár dní skonala. Jasné, že zaopatrená sviatosťami ako sa na správnu kresťanku patrí.

Preskočil som čas a povedal ti túto príhodu pre ilustráciu pomerov - v ktorých vyrastal môj otec. Že to u nich takto vyzeralo celý život - babka mala osemdesiatšesť, keď vypustila dušu - je nad slnko jasnejšie.

Myslím, že tento malý výlet do budúcnosti bol užitočný. Pomohol ti objasniť správanie môjho otca, po jeho celý, relatívne krátky život. Takže - vrátim sa do detstva a budeme pokračovať."

Boris Burger

Boris Burger

Bloger 
  • Počet článkov:  212
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu