Môj text je absolútne subjektívnym pohľadom nezasväteného človeka a preto prosím prípadného čitateľa o zhovievavosť.
Služobná cesta je asi tým najjednoduchším spôsobom ako sa dostať do Saudskej Arábie. Kráľovstvo Saudov nie je turistickou destináciou - preto je nadobudnutie vstupného víza pomerne zložitou a zdĺhavou procedúrou. Údajne nie je našťastnejším riešením hlásiť sa k ateizmu.
Syn cestoval cez Viedeň, prestupoval v Zurichu a po jedinej zastávke v Rijáde, hlavnom meste SA, pristál (cesta trvala jedenásť hodín - aj vďaka letovým koridorom) na letisku King Abdul Aziz v Džidde, bývalej metropole - v ktorej žije oficiálne 2,5 milióna obyvateľov. Nachádza sa v tesnej blízkosti (asi 80 km) posvätného pútnického miesta všetkých moslimov, Mekky. Okrem King Abdul Aziz - je pre veriacich postavený aj šiatrový terminál, Haj terminal, väčší ako brána pre civilných návštevníkov Džiddy.
Prvé dojmy: perfektná klimatizácia v uzatvorených priestoroch a príšerné teplo a vlhkosť v uliciach megapolis, kde teplota v máji neklesala pod 38 stupňov. Na letisku ho očakával šofér, ktorý ho v klimatizovanom aute doviezol do hotela Al Bilad, patriaceho sieti Golden Tulip, počas dvoch týždňov jeho prechodného domova. Ubytovanie aj služby boli na podstatne vyššej úrovni - ako v podobnom zariadení (štvorhviezdičkovom) vo Fínsku, mesiac predtým.
"Érkondišn" na izbe musel odpojiť, aby nenachladol (pre veľký rozdiel teplôt - na ulici a v budove). Priestory boli luxusnejšie a dostatočne priestranné (v Helsinkách zakopával o rohy nábytku) a cena nižšia ako v Európe.
Pred cestou som mal strach... Uskutočnila sa krátko po sérií protestov proti karikatúram proroka Mohameda v dánskych aj svetových časopisoch, ktoré vyvolali v moslimskom svete sériu demonštrácií pred ambasádami krajín EÚ - tieto akcie zriedkavo vyústili aj do násilia. Ojedinele, vraj, viedli aj k inzultáciám neveriacich. Aspoň takéto informácie som získal z dostupných médií u nás, doma.
Ale už počiatočné kontakty s miestnymi obyvateľmi boli obrovským zážitkom a moje obavy sa ani minimálne nenaplnili. Počas pobytu stretával milých a zdvorilých ľudí, predovšetkým z radov prisťahovalcov. To si nevieš predstaviť, akí sú slušní, chatoval. Hlavne jednoduchí Arabi, Indovia, Pakistánci a iné národnosti, ktoré stretol pri svojej ceste, prejavovali láskavosť a porozumenie, ktoré našinca príjemne prekvapí a poteší.
Manažment firmy nebol natoľko ústretový a srdečný, takže bolo problematické nájsť spoločnú reč. Na takéto správanie sme v našich končinách dávno privykli, ale tam to pôsobilo kontrastne vo všeobecne žičlivom prostredí. Úrad sídlil v napohľad modernej budove, akých je v po celej Džidde neúrekom. Ale interiér odzrkadľoval typicky saudskú črtu skrývania reality v pekných kulisách. Arabi - aspoň v tejto časti sveta - sa o svoj majetok starajú len v minimálnej miere.
Luxusné mrakodrapy striedajú chudobné domčeky a štvrte "gastarbeiterov" z celého okolitého sveta. Títo ľudia zabezpečujú každodenný chod monarchie. Napriek nariadeniam kráľa o proporcionálnom zastúpení v lukratívnejších džoboch (napr. taxikári) v prospech domácich, nájdete týchto pracovitých prisťahovalcov temer všade. Mimochodom: mestská doprava na tri dni skolabovala, keď vyšiel výnos Jeho Veličenstva, že 80 percent taxikárov musia byť Saudi... Po čase na edikt "pozabudli" a všetko išlo v starých šľapajách (nepripomína vám to niečo?).
V tejto krajine majú domáci obyvatelia zabezpečené vysoké prijmy a tak nečudo, že práca nemotivuje v tej miere, ako by si panovník želal a... to je príležitosť pre spomínaných "inostrancov."
